„V tridsiatke som makal hard, ale rozhodne nie smart,“ hovorí úspešný hudobný producent, manažér a scenárista Jaro Slávik. Tri operácie chrbta, zranenia a roky vysokého pracovného aj športového nasadenia ho naučili, že kľúčom je sebaláska, s ktorou potom ruka v ruke prichádza aj starostlivosť o telo a myseľ. Čo dnes robí pre svoje zdravie, čím ho inšpirovala Madonna a akých nerestí sa mu zatiaľ nedarí zbaviť?
Váš pracovný život rozhodne nepatrí k tým, ktoré by sa dali označiť za pokojné. Čo vám najviac pomáha ho zvládať?
Nemyslím si, že mám nejaký mimoriadne nepokojný pracovný život. Možno je oproti ostatným povolaniam trochu netradičný – na troch kontinentoch organizujem eventy alebo pomáham podnikateľom, manažujem umelecké kariéry a občas sa venujem aj stand-upovým show. Ale vediem vyvážený život s množstvom literatúry, športu a pobytu v prírode.
Ale späť k otázke: mám štyri hlavné pravidlá. Prvé je enso/wabi sabi. Keď veci nejdú, nelámem ich cez koleno – rovnako ako sa má budhistický enso kruh namaľovať jedným ťahom, tak aj práca má mať flow. Druhé pravidlo je 45 minút sústredenia a 15 minút oddychu, počas ktorého sa prejdem, vezmem si knihu, pokojne aj činky alebo švihadlo. Po tretie, čo najviac delegujem a obmedzujem množstvo rozhodnutí, ktoré musím počas dňa urobiť. Jednoducho sa svoj život snažím čo najviac zjednodušovať. A posledné pravidlo je, že kladiem dôraz na oddych, regeneráciu a dobrú stravu – vrátane suplementov. Keďže som bývalý výkonnostný športovec, rôzne vitamíny a minerály užívam od svojich 28 rokov. Telo si občas berie viac, než dokáže získať len z jedla.
Keď viete, že vás čaká náročný deň a potrebujete naplno fungovať až do večera, máte nejaký vlastný „prevádzkový manuál“?
Vo všeobecnosti sa spolieham na vyváženosť. Dobrý oddych je základ, ale zároveň ma nabíja aj pohyb. Každý deň – či som v Európe alebo v Dubaji – začínam prechádzkou alebo behom. Nie na páse, ale v prírode, vonku na slnku, na vzduchu. Snažím sa premýšľať nad nadchádzajúcim dňom: čo ma čaká, čo chcem urobiť a vymyslieť. Chcem začínať v kreatívnom móde, nie reakčnom, takže ráno nereagujem na správy a e-maily.
Pomáha mi aj prerušovaný pôst – hladná hlava je kreatívnejšia. Naopak, keď nechcem cez deň robiť nič, dám si croissant a cappuccino. :-) Inak sa ale snažím vyvažovať aj jedálniček – napríklad dopĺňať živiny, ktoré by mi mohli chýbať: kreatín pri športe, AAKG kvôli viackrát operovanému chrbtu a novšie aj všetko, čo ponúka NOZONO. Tam som sa našiel. Od NAD+ po horčík. Všetko, čo som predtým musel hľadať a kombinovať, mám teraz pripravené v komplexných formulách.
Viac než len denná podpora NAD+. Nočná regenerácia. Jedna komplexná rutina pre dlhovekosť
Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že o telo aj myseľ sa musíme starať, ak chceme, aby nám slúžili čo najdlhšie?
O telo som sa staral priebežne. Ale mal som aj veľmi temné obdobia, keď to vôbec, ale vôbec nešlo a upadal som psychicky aj, samozrejme, telesne. Posledný aha moment prišiel po presťahovaní do Dubaja, pred päťdesiatkou. Uvedomil som si, že zo všetkých ľudí a postáv, ktoré som kedy chcel stvárniť alebo nimi byť, napokon viem byť len sám sebou. A takého sa musím naučiť akceptovať a mať rád. Čo vôbec nie je ľahké. Musíte mať silu vedieť si odpustiť, prijímať sa, začať na sebe pracovať. A až keď sa naozaj začnete starať o svoju hlavu, dokážete sa starať aj o svoje telo. To máme, na rozdiel od možných rolí a osobností, iba jedno.
Máte pocit, že k podobnému precitnutiu – teda že za svoje zdravie máme do určitej miery zodpovednosť sami – dospievame aj ako spoločnosť?
Tá zodpovednosť je vždy predovšetkým na nás. Len sme to nevedeli, pretože tu 40 rokov fungovala tichá dohoda, že komunistický štát sa postará a ľudia v ňom žijúci nemusia (a ani nemajú) nič riešiť. Navyše nie je nič jednoduchšie ako piť alkohol, jesť nezdravo, binge-watchovať seriály, brať drogy… starať sa o seba je v našej civilizácii vlastne niečo antiintuitívne. Ale ľudia si to začínajú uvedomovať. Učia sa mať svoj život radi, aj keď to niekedy bolí.
Ale vždy záleží aj na vzoroch. Ja som mal obrovské šťastie, že som mohol pracovať s Madonnou. V zábavnom priemysle asi neexistuje väčší dríč a bystrá hlava. Starať sa o zdravie a brať doplnky začala už niekedy pred tridsiatkou, aby vo vyššom veku nemusela trpieť. Keď sme v roku 2007 robili jej koncert v Moskve, trávila hodiny v posilňovni, ale tiež veľa čítala a starala sa o svojich ľudí.
Za svoju kariéru ste sa stretli s obrovským množstvom značiek, produktov aj ľudí, ktorí sa snažia niečo predať. Čo vás dnes ešte dokáže presvedčiť, že nejde len o dobre urobený marketing?
Jeden z mojich učiteľov a mentorov, legendárny Seymour Stein, hudobný manažér Madonny či Ramones, vždy hovoril, že základom úspechu speváka je pesnička. A jeho manželka, newyorská realitná magnátka Linda Stein, hovorila, že základom výhodnej nehnuteľnosti je jej poloha. Ja tvrdím, že úspešný produkt musí byť predovšetkým kvalitný. Takže kvalita je absolútny základ. Tá sa nedá simulovať.
Druhým aspektom je dôvera. Je jasné, že nie každý kvalitný produkt sa v konkurencii presadí. Ale je rovnako jasné, že každý nekvalitný produkt skôr či neskôr zlyhá. S tým idú ruka v ruke ľudia v zákulisí, ľudia za produktom, jeho tvorcovia. Ak vedia jasne komunikovať, na čo ten produkt je, pre koho je a aké sú jeho benefity, ľahšie si získajú moju dôveru.
Čo ste si potrebovali overiť, kým ste súhlasili, že sa stanete ambasádorom NOZONO?
Považujem sa za moderného človeka, stále sledujem, o čom sa hovorí, takže mi neušiel ani trend longevity. Nedávno som mal tiež päťdesiatku, a tak som potreboval začať suplementovať komplexnejšie a sofistikovanejšie. Dôležitú úlohu však zohral aj môj lokálpatriotizmus a ľudia za značkou NOZONO.
Mal som ponuky od zahraničných spoločností, v minulosti som dlhodobo spolupracoval s kanadsko-švajčiarskou značkou, ale ako hovorím, získala si ma najmä kombinácia komplexného produktu na svetovej úrovni, tvorcov NOZONO a fakt, že ide o domácu značku. A hlavne to funguje. Už po pár týždňoch sa mi zlepšila regenerácia a skóre spánku mám podľa smart hodiniek nad 90 percent. Takže môžem s čistým svedomím odporučiť ďalej.
Robíte dnes pre zdravie niečo, čo ste v tridsiatke považovali za zbytočné, ale teraz už na to nedáte dopustiť?
V tridsiatke som riadil 17 krajín. Popri tom som bol mladý otec a stále som hrával basketbal. Trénoval som dvojfázovo a občas aj trikrát denne. Makal som hard a vôbec nie smart.
Dnes kladiem oveľa väčší dôraz na regeneráciu a mindfulness. Premýšľam o tom, čo robím a čo jem. Už si o druhej ráno nedám hranolky ani bagetu. Vlastne o druhej ráno väčšinou spím (ak práve neletím alebo necestujem nočným vlakom). Trénujem stále dvakrát denne, ale rozumne – ráno beh alebo bicykel a večer činky. Ale intervalovo a intenzívne. Žiadne dlhé hodiny ani obrovské váhy. Verím, že mi pomáha aj dlhoročná suplementácia a že mi moja rutina a premyslené stravovanie umožnia zostať takto aktívny aspoň do 70 rokov.
Máte naopak nejaký návyk, o ktorom viete, že vám úplne neprospieva, ale zatiaľ ste sa ho nedokázali alebo vlastne ani nechceli vzdať?
Nerád o nich hovorím, ale, žiaľ, je ich stále dosť. Stále sa viem poriadne „utrhnúť“ pri jedle. Fajčiť som našťastie prestal. S alkoholom sa už tiež nekamarátime, a s inými látkami už vôbec nie. Prešiel som kus cesty, ale ešte nie som ten človek, ktorým sa snažím byť.
Popri vysokom pracovnom nasadení tiež aktívne športujete. Čo ste sa o regenerácii naučili tým nepríjemným spôsobom – teda tým, že ste to niekedy prehnali?
Svoje telo nemusíte počúvať – môžete sa pretrénovať, môžete ísť cez bolesť. Ale potom sa nemôžete čudovať, že na to telo reaguje. Mňa to stálo tri operácie chrbta, zničený členok, zlomené chodidlo na konci kariéry.
Dnes preto k svojmu telu pristupujem ako k domu, v ktorom bývam a v ktorom chcem bývať čo najdlhšie. Takže počúvam, keď niekde niečo netesní, nefunguje alebo to treba opraviť. A utesňujem a opravujem…
Často sa hovorí najmä o tom, čo s vekom strácame – energiu, rýchlosť, odolnosť. Čo naopak podľa vás človek získava a je fajn si to s vďačnosťou všímať?
Nadhľad a rozvahu. A tiež zmysel pre humor, aby sme sa so svojím úpadkom vedeli vyrovnať. Ideálne však aj rozum a schopnosť uvažovať, ako mu predísť.
Osobne však žiadnu zo spomínaných strát nepociťujem. Pripravoval som sa na päťdesiatku a teraz sa pripravujem ďalej.
Čo vám pomáha brať pribúdajúce roky s nadhľadom?
Neuvedomujem si ich. Starnutie si nepripúšťam. Jednoducho sa snažím žiť tak, aby som bol čo najdlhšie plný energie, a verím, že to tak bude.
Jaro Slávik je slovenský producent, scenárista a umelecký manažér s viac ako tridsaťročnou skúsenosťou v šoubiznise. Spolupracoval s viacerými významnými osobnosťami svetovej popkultúry a pôsobil na medzinárodnej scéne. Je známy aj ako porotca talentových súťaží.
Dnes žije v Dubaji, aktívne športuje a zaujíma sa o zdravie a dlhovekosť.
Zdieľať:
Sprievodca (zdravým) starnutím: Čo sa s telom deje a ako starnutie spomaliť?